Téma referátu: Vývoj miest v kontexte ich polohy, významu, funkcie a v kontexte historického, štátoprávneho, politického, ekonomického a spoločenského vývoja na Slovensku
pdf verzia: referát.pdf (857658)
Vznik a vývoj slovenských miest
Územie, na ktorom sa v dnešnej dobe rozprestiera Slovensko, je osídlené už od praveku. Dnes sa tu nachádza množstvo starobylých miest a obcí, ktoré vznikali postupne v 11. – 14. storočí.
Prvé mestá sú na našom území doložené historickými prameňmi v 11. a 12. storočí. Predtým existovali na Slovensku len vidiecke sídla a sídliská hradiskového typu, ktoré sa stavali na strategických miestach. Vznik stredovekých miest v Uhorsku malo za následok viacero činiteľov. Jedným z nich bol fakt, že v západnej Európe už rozvinuté mestá existovali a Uhorsko predstavovalo dovtedy len vidiecku krajinu, v ktorej dominovala sústava hradov. Mestá odjakživa plnili úlohu hospodárskeho rozvoja. V nich sa rozvíjal obchod, remeslá, či baníctvo. Mimo to krajina potrebovala mestá aj ako strediská obrany krajiny. Kvôli neustálym vpádom kočovných kmeňov v nich panovník podporoval stavbu hradieb.
Vládnuce triedy v Uhorsku nemali dostatok kvalitného tovaru, ani peňazí. Kvôli zvyšovaniu bohatstva sa začali zaoberať hlbinným dolovaním, z ktorého získavali drahé kovy na razenie mincí. Bolo nutné rozvinúť v krajine remeselníctvo aj obchod. Preto povoľovali uhorskí panovníci cudzím kupcom, remeselníkom, baníkom aj roľníkom, aby sa mohli natrvalo usadiť. Tí sa začali usádzať
· pri podhradiach (napr. Bratislava, Nitra, Zvolen),
· pri starších trhových strediskách (Trnava, Prešov),
· pri baníckych osadách (Banská Štiavnica, Gelnica),
· do pohraničia s Poľskom (Spišské mestečká)
Mestá teda začali vznikať na miestach so strategickou polohou, ktorá im zaručovala ich ďalší rozmach a obrannú funkciu. Dôležitú úlohu pri vzniku miest hrala aj príroda. Ideálnym miestom pre nové mesto bola kotlina alebo rovinatá oblasť, kde sa stretávali obchodné cesty, kde sa spájali rieky, na významných rušných cestách, v centre miestneho kraja, v podhradiach a v oblasti rudných ložísk.
Vznik miest väčšinou prebiehal na vopred osídlených oblastiach – či už trhových osadách alebo menších poľnohospodárskych usadlostiach. Takáto osada bola povýšená panovníkom na mesto tým, že jej udelil určité privilégiá.
Viacero privilégií získavali osady po tatárskom vpáde a dosídľovacej vlne (12. – 14. storočie) - najmä nemeckými hosťami. Tým postupne kráľ udeľoval mestské výsady (privilégiá). Najhustejšie mestské osídlenie vzniklo na Spiši, ktorému kráľ koncom 13. storočia udelil krajové privilégium. Úloha miest v krajine sa tak výrazne posilnila. Koncom 13. storočia existovalo na území Slovenska takmer 50 privilegovaných miest a sídiel. Boli to centrá obchodu a remeselnej výroby. Spolu s rozvojom baníctva v 14. a 15. storočí zaznamenali aj slovenské mestá najväčší rozmach.
Na územie Slovenska sa preto mestá snažili prilákať kolonistov, hlavne nemeckej a maďarskej národnosti. Formovaním starších trhových miest koncom 14. storočia, často novo kolonizovaných osád vznikli ďalšie kráľovské mestá. (napr. Nová Baňa, Pukanec, Brezno, Ľubietová, Bardejov, Sabinov, Žilina, Skalica a i.) Ale vznikli aj poddanské mestá. (napr. Michalovce, Pezinok, Rimavská Sobota a i.). V tejto dobe mali veľký význam a rozhodujúcu úlohu obchodníci z ktorých mnohí boli súčasne aj banskými podnikateľmi, remeselníkmi, vinohradníkmi alebo aj poľnohospodármi.
Predpoklady mestského života tu teda boli už aj predtým. Nemecká kolonizácia a zavádzanie nemeckého mestského práva však urýchlili mestotvorný proces, čím staré hospodárske osady aj z právnej stránky pozdvihli na úroveň vtedajšieho európskeho mesta.
Najstaršie zachované privilégiá majú mestá Trnava, Starý Tekov, Zvolen, Krupina, Nitra, Banská Bystrica, Komárno, Nemecká Ľupča, Kežmarok, Levoča, Bratislava a Prešov.
V 13. storočí vznikla aj Banská Štiavnica, Košice (ktoré dostali privilégia pred r. 1255, resp. 1249) a Gelnica.
V polovici 15. storočia sa sformoval zväz siedmich banských miest. (B. Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica, N. Baňa, Ľubietová, Pukanec, B. Belá) Šlo najmä o banskú ťažbu.
Na území Slovenska sa nachádzajú aj mestá, ktoré vznikli prirodzeným stáročným vývojom a na základe staršieho osídľovania. (napr. Banská Štiavnica). Tieto mestá charakterizuje hlavne nepravidelná sieť a spleť uličiek bez predchádzajúceho rozvrhnutia. K zvýšeniu dôležitosti slovenských miest prispelo aj to, že v prvej polovici 16. storočia turecké vojská obsadili južné mestá Uhorska. Z toho dôvodu sa presunulo veľa dôležitých úradov na Slovensko.
Od polovice 16. storočia sa do popredia dostávali zemepánske mestá, lebo odvtedy remeselná výroba už nebola doménou slobodných kráľovských miest. Tým hospodársky vzrástli, čo malo za následok vyrovnanie sa kráľovským mestám. Po r. 1526 teda mestá, ktoré sa nestali slobodnými, prešli do vlastníctva šľachty. Šľachta obmedzovala ich práva, ktoré im od nepamäti patrili a ohrozovala aj ich hospodársky rozvoj poplatkami. Mestá sa preto obracali na kráľa so starými výsadnými listinami. V 17. storočí sa počet kráľovských miest rozšíril o Modru, Pezinok, Sv. Jur, Kežmarok, Brezno a Trenčín, v ktorých sa Habsburgovci snažili udržať ohnisko svojej moci.
Historické mestá s chránenou zástavbou predstavujú najhodnotnejšie súčasti hmotného kultúrneho dedičstva a pamiatkového fondu Slovenska. Počas posledných 50. rokov najzachovanejšie z nich postupne vyhlásili za pamiatkové rezervácie, v ktorých sa sústreďuje najzaujímavejšie architektonické dedičstvo Slovenska.
zdroje: BARTL, Július. Dekréty kráľa Žigmunda z r. 1405 a ich význam pri formovaní meštianskeho stavu v Uhorsku. Historický časopis, 1992, roč. XL, č. 3
DVOŘÁKOVÁ, Viera, KOLLÁR, Daniel. Kultúrne Krásy Slovenska: Najkrajšie mestá. 1. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2007. 127 s. ISBN 978-80-89226-26-9.
MARSINA, Richard. K vývoju miest na Slovensku do začiatku 15. storočia. Historický časopis, 1973, roč. 21, č. 3, s. 337-365.
RATKOŠ, Peter, et. al. Dejiny Československa. 6. vyd. Bratislava: SPN, 1980. 459.s. ISBN 67-170-82.
ŠPIESZ, Anton. Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 – 1780. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1983. 301 s., ISBN 93-003-83.
Charakteristika vybraných miest v trase exkurzie
Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Má 79 027 obyvateľov (2014).
1.písomná zmienka pochádza z 1255, kde jej dal kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a taktiež mestské práva. Koncom 13. st. sa do mesta prisťahovali Nemci, vďaka ktorým sa mesto rozvíjalo. Úspešný postup osmanských vojsk v 16. storočí mesto núti stavať hradby. Ku koncu 18. storočia sa vyčerpá ťažba medi a mesto sa preorientovalo na spracovanie dreva a výrobu papiera. Svoju úlohu zastáva aj priemyselná revolúcia. Významná udalosť v dejinách mesta sa odohráva 29.8.1944, kedy v meste vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré sa výrazne zapísalo do histórie našej republiky. V časoch socializmu sa zvyšuje počet obyvateľov a tým pádom aj stavba nových bytov, sídlisk (Sásová, Podlavice ...). Rozvinulo sa hospodárstvo, za socializmu bol v mestezastúpený priemysel energetický), hutnícky (závody SNP), drevospracujúci (Smrečina), polygrafický (Tlačiarne SNP) atď. Cestovný ruch je v meste zastúpený najmä v múzeách (SNP, Thurzov dom, Matejov dom), ale aj námestie SNP so šikmou kostolnou vežou je často hlavným turistickým cieľom.
zdroj: https://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=62825
Výhodná poloha a vhodné prírodné podmienky na juhu Zvolenskej kotliny zapríčinili, že sa tu ľudia usadzovali už od najstarších fáz praveku. Ťažisko osídlenia vždy tvorili osady rozptýlené po vyvýšených pahorkoch a terasách v záplavovej oblasti rieky Hron a Slatiny. V 11.-12. storočí bol Zvolen osada pod Pustým hradom, ako súčasť stredovekej obchodnej cesty Via Magna. V roku 1238 dostáva Zvolen mestské privilégiá. Najhorším obdobím vo vývoji mesta bolo 16.-17. st. a 150 rokov trvajúci súboj s Turkami a povstaniami proti Habsurgovcom. V 19. storočí si mesto uchováva svoj remeselnícko – obchodný charakter. K rozkvetu mesta dopomáha aj to, že sa stáva križovatkou železničných trás Budapešť – Lučenec – Kremnica – Vrútky a Zvolen - Banská Bystrica. V roku 1956 je tu založená Slovenská technická univerzita. V súčasnosti má 43 047 obyvateľov (2014).
zdroj : https://volnycas.zvolen.sk/historicky-kalendar.phtml?id3=34119
Veľký Krtíš
1. písomná zmienka pochádza zo septembra 1245, kde sa spomína, že istý Martin Bán daruje majetky šahanskému kláštoru. Majetky zahrňovali aj dnešnú obec Dolné Plachtince, ktorú obkolesoval Veľký Krtíšsky potok, označovaný v prameňoch ako Curtus. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom r. 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „veľká cesta“. V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V r. 1854 - 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od r. 1948 v Pôtri a od r. 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život . V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia. Popri baníctve to bol strojárenský, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.
zdroj: https://www.velky-krtis.sk/historia.phtml?id3=12028&original_idm=34607
Lučenec
Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom. 1.priama písomná zmienka je z roku 1247. Aj toto územie, ale časom zasiahli turecké boje a to do značnej miery. V roku 1554 sa mesto stalo súčasťou fiľakovského sandžaku. V Lučenci sa výrazne prejavovala aj reformácia, predovšetkým kalvínska. Neskoršie obdobie 19. storočia bolo aj v tomto meste poznačené spriemyselňovaním a stavbou železnice, ktorá cez mesto šla. V roku 1938 sa stal súčasťou Maďarka až do konca vojny. V súčasnosti má 28 204 obyvateľov.
zdroj: https://www.lucenec.sk/historia.phtml?id3=21965
Rimavská Sobota
Mesto a okres ležia v údolí rieky Rimavy(názov Rimavská a Sobota- podľa dňa konania obchodných trhov v meste). Od 10. storočia tu prenikajú staromaďarské kmene, ktoré sa usídľujú a začínajú hospodáriť. 1.zmienka je z r. 1271, ktorá svedčí o jej nadregionálnom trhovom význame. V r.1506 ju poznačil obrovský požiar. V 18.st. sa stáva sídlom gemersko-malohontskej župy a v priemyselnom 19.-20. st. vzniká konzerváreň, ktorá rozvíja potravinársky priemysel v meste. V socializme vznik podnikov, najvýznamnejším Tauris. Dnes má 24 268 obyvateľov.
zdroj: https://www.rimavskasobota.sk/historia.phtml?id3=16938
Rožňava
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou architektúrou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála), ktorá pochádza z roku 1304.
V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa. Z pôvodnej osady, baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva. Obdobie všestranného rozvoja mesta bolo ukončené náhlym úpadkom baníctva a náboženskými nepokojmi rozpútanými v tridsiatych rokoch 16. storočia, ktoré trvali až do začiatku 18. storočia. Na prelome rokov 1706 a 1707 sa Rožňava stala dejiskom udalosti európskeho významu. Krajinská rada zvolaná Františkom II. Rákóczim do Rožňavy tu rozhodla o detronizácii Habsburgovcov. Mesto v tých časoch už takmer úplne stratilo charakter banského mesta a postupne sa premenilo na mesto obchodno-remeselnícke. Veľké rožňavské trhy sem lákali obchodníkov aj zo vzdialenejších krajín a produkty miestnych remeselníkov sa stali vyhľadávanými v celom Uhorsku. Rožňava bola aj významným školským mestom s čím sa spájal aj čulý kultúrny život.
zdroj: https://www.roznava.sk/historia
Košice
1.zmienka je z r. 1230, vďaka dobrej obchodnej(Villa Cassa) i strategickej polohe získavajú rýchlo rozmach. Od 14. do 18. st. majú postavenie druhého mesta Uhorska. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán. Taktiež sa stali hlavnou protitureckou pevnosťou. Ťažším obdobím boli roky 1938 – 1945, keď patrili Maďarsku. Počet obyvateľov sa začal zvyšovať v 60.-tych rokoch, keď boli založené železiarne. Dnes majú niečo pod 240 000 obyvateľov.
zdroj: https://www.kosice.sk/clanok.php?sekcia=historia
Trebišov
Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. V roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. V latinsky písaných písomnostiach zo stredoveku sa Trebišov pravidelne vyskytuje pod názvom Terebes. Obmedzené mestské práva dostal Trebišov v roku 1439, vyvíjal sa však až po novovek ako poddanské mestečko. Od r. 1502 do r. 1530 tu v novozaloženom kláštore pôsobili paulíni.V 16. storočí boli aj vlastníkmi obce. Sto rokov po zrušení (r. 1630) bol kláštor v čase protireformácie obnovený. Hrad Parič odolal útokom krýmských Tatárov (1566), ale v roku 1620 si ho podmanilo vojsko Gabriela Bethlena. V roku 1686 ho kuruci pod vedením Imricha Thôkôliho vyhodili do vzduchu. Nevyužívaný hrad majitelia Csákyovci r.1786 rozobrali a kameň použili na výstavbu blízkeho kaštieľa. Rodina Andrássyovcov zdedila kaštieľ v roku 1838, pričom vlastnili 61 % pôdy v trebišovskom chotári. a železnicu bol napojený v roku 1871. Koncom 19. storočia došlo k početným vysťahovaleckým vlnám z mesta a okolia. Hospodársky život podporovala tunajšia lokalizácia cukrovaru (1911-1912) a elektrárne (1911). Po vzniku ČSR sa stal Trebišov v roku 1919 sídlom Zemplínskej župy a od roku 1929 sídlom okresu. Po 2. sv. vojne tu ožíva priemysel prostredníctvom potravinárskeho kombinátu, ktorý pozostával z cukrovaru, mliekárne, čokoládovne Deva, konzervárne a droždiarne.
zdroj: https://www.trebisov.sk/historia
Stará Ľubovňa
1.písomná zmienka pochádza z roku 1292,aj keď osídlenie je datované už v dobe kamennej. Dôležitú obchodnú aj strategickú polohu hrala rieka Poprad a Ľubovniansky hrad(hl.zdroj CR dnes).Významnosť mesta začala prekvitať po roku 1364,keď mesto bolo povýšené na kráľovské a dostalo výsadu konať trhy. V r.1412 padla do zálohy Poľsku na 360 rokov. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia. Dnes má niečo vyše 16 000 obyvateľov.
zdroj: https://www.staralubovna.sk/historia/
Podolínec
Prvá písomná zmienka je z r. 1235, spomína sa v nej kostol Panny Márie. Prvé osídlenie je ale už z d. kammenej. Mesto ležalo na jantárovej ceste, vďaka ktorej malo významné obchodné postavenie. V 13.st. ho však napadli Tatári a vypálili. V r.1412 aj Podolínec ako spišské mesto padol do Poľskej zálohy, no ako jediné spišské mesto odolalo husitom. V meste fungovalo niekoľko cechov (nožiari a mečiari najmä). V 17. st. sa na úbytku obyvateľstva podpísali mor, zemetrasenie, povodne. Mesto začalo postupne upadať a ani v priemyselnej revolúcií ani po nej sa veľmi nerozvíjal a teda klesal počet ľudí. Dnes má 3302 obyvateľov.
zdroj: https://www.podolinec.eu/historia-a-rozvoj-mesta/